Láska k literatúre

Ako malá som milovala učenie, bavila ma hlavne čeština, prírodné vedy, zemepis a potom neskôr cudzie jazyky. Mala som veľmi rada prvé písanky, kde som maľovala vlnovky, čiarky, neskôr písmenká a slová. Čoskoro som začala sama čítať a hltala príbehy z kníh. Neskôr som už čítala aj svojej mladší sestričke. Naša spoločná knihovnička sa tak pomaly plnila. Kniha bol môj najobľúbenejší darček, hlavne babička na mňa v tomto smere veľa pamätala.

Kto sa hrá, nehnevá

Preto som potrebovala detský písací stôl , kde som sa mohla pohodlne usadiť a buď si robiť úlohy alebo čítať knižku. Niekedy som si ju vzala von na záhradu, kde som sa usadila úplne vzadu na deku pod našu čerešňu, kde bolo príjemne a pokoj. Moja sestra bola skôr pravý opak, radšej si chodila hrať s deťmi do parku. Kým bola dosť malá, musela som chodiť s ňou, inak by ju mamka nepustila. Bola vždy trochu divoch a mama mala strach, aby náhodou nevbehla priamo pod auto. Tam sme hrávali s ostatnými na schovávačku alebo volejbal. Občas tiež na četníkov a zlodejov alebo na sochy. Teraz už si väčšina z nás hrá s vlastnými chrobáčikmi. Niektorí sa odsťahovali a pár mladých zostalo bývať na dedine.

Láska k literatúre
Ohodnoťte příspěvek